Vďaka, že vôbec pracujete!

Autor: Boris Kačáni | 15.12.2011 o 10:00 | Karma článku: 24,46 | Prečítané:  9911x

Správa o vyplácaných odmenách v celkovej výške minimálne 280.000.000 korún (aby to bolo zrejmejšie o akú sumu sa jedná)napríklad len ministerstvom vnútra ma doviedla do stavu levitácie nad divánom. Odmeny sa vyplácali našim zamestnancom, na ktorých makáme a ktorých kŕmime, teda ľuďom, ktorí nevytvárajú žiadnu pridanú hodnotu. Suma je to gigantická, ale mňa osobne dostalo do varu niečo úplne iné.

Samozrejme, že je doslova drzosť len tak pridať niekomu 150.000, či 160.000 koruniek na výplatu z peňazí daňových poplatníkov. Toto musí myknúť každým pracujúcim človekom. Lebo najväčší hardcore bolo zdôvodnenie takýchto odmien, zväčša prezentovaných skrze tých gašparkov, nazývaných aj hovorcami. A to hraničí s výsmechom, ponížením a predstavou, že volič je zväčša chovanec psychiatrickej liečebne s diagnózou mentálna retardácia vyššieho stupňa.

Budem parafrázovať toho rétora z ministerstva vnútra, teda rezortu, ktorý diriguje pán Lipšic, ktorý rozdal s odstupom asi najviac éčiek. Ak si dobre pamätám, tak so spokojným a jemne povýšeneckým úsmevom zašveholil tento manekýn do kamery dva dôvody. Prvý, že je treba ľudí motivovať, aby nechodili len do práce sa bezprízorne motať, ale aj pracovať. Druhý, že rezort dosahuje historicky najlepšie výsledky a že vlastne tie peniaze ušetrili. A tu sa mi začala otvárať rybička vo vrecku!

Pozrime sa na teda na tie dôvody, prečo si „zaslúžili" úradníci, či funkcionári odmeny, niektorí dokonca 160.000 koruniek.

Dôvod prvý. Začnem protiotázkou. Ak by nedostali odmeny, znamenalo by to, že by sa zamestnanci motali po rezorte oko prdy v gatiach? Že by za svoju výplatu nepracovali tak, ako to majú uvedené v zmluve, ktorú dobrovoľne podpísali? Predstavte si to ako analógiu v súkromnom sektore. Tam, kde sa vytvára pridaná hodnota, z ktorej sú platení tí, ktorí údajne potrebujú ešte k platu štedré odmeny, aby vôbec boli ochotní podať štandardný výkon v práci. Úžasné.

Inak povedané tí, ktorí musia zo zákona vynakladať prostriedky daňových poplatníkov účelne nám tvrdia, že nie sú schopní bez tučných odmien donútiť svojich podriadených pracovať tak, ako majú! Zvrátené.

Druhý dôvod. Poukazuje na úbohosť a patologickú chorobnosť nášho vnímania elementárnych vecí. Už len to, že si niekto robí v štátnej správe svoju robotu o niečo lepšie (ak je to fakt pravda, že sa dosahujú historicky najlepšie výsledky), teda pracuje aspoň trochu normálne, to je dôvod na euforické oslavy a rozdávanie obrovských odmien? Nemá to byť vážení páni absolútna samozrejmosť? Nemajú to zamestnanci priamo v náplni práce? Nemajú za to náhodou svoju výplatu (mimochodom tiež veľmi, ale veľmi solídnu)? My sa tu ideme zblázniť z toho, že niekto robí svoju prácu o niečo lepšie, ako to bolo? Pritom vyvstáva ešte jedna zásadná otázka. Ako veľmi by sa tá práca dala ešte zlepšiť, aby to bolo naozaj dobré? Lebo toto nikto presne nevie.

Nuž a vraj ušetrili. Vraj za Róbertkov sa rozdávali oveľa väčšie odmeny. Samozrejme, že to tak bolo. Ale veď preto sme Róbertkov odstavili, aby sa skončilo s tou „socialistickou" perverznou žúrkou! Veď je to nad slnko jasné, každý kto by prišiel po Róbertkovom komande, ani by sa nemusel nejako extra snažiť, vyzeral by ako najväčší šetrílek na svete. To je ako keby som mesačne minul v kasíne 100.000 evri a od istej doby by som minul len 90.000 a doma by som sa prsil a bil do hrude, že by mi mali byť všetci vďační, koľko som ušetril.

Všetky tie keci, ktorými sa obhajujú vysoké a nadštandardné odmeny v štátnom sektore sú na hlavu postavené. Jednoducho je to o tom, že ak má niekto moc rozdávať cudzie peniaze, tak sa zainteresovaní napakujú, ako to len ide. Zrazu šetriť netreba, zrazu kríza nie je, len dôvodov a výhovoriek je tu celá kopa. Ak sa ušetrili peniaze, tak to láskavo pochopte, že to nie sú vaše vlastné peniaze, ale naše, sú to peniaze daňových poplatníkov, to predsa neznamená, že si ich môžete rozdať (teda ako ale vidím, môžete, nemáte s tým žiaden problém) ako chcete. Každý zamestnanec má plat, ktorý akceptoval, za ktorý sa zaviazal, že bude makať! Makať znamená pracovať, pracovať poriadne, zodpovedne, ako sa vraví, na plné gule. To máme byť vďační celej tej armáde úradníkov a našich zamestnancov, že vôbec sú takí láskaví, že chodia do práce? A vyžadovať od nich aj nejaký výkon, znamená futrovať im do gágorov ďalšie peniaze a peniaze a peniaze?

Priatelia, mať tú moc, tak takéto srandičky by skončili. Odmeny z peňazí daňových poplatníkov by neboli minimálne do tej doby, kým by nebol vyrovnaný rozpočet. A ak áno, tak výlučne individuálne, za mimoriadny výkon, nie za to, že niekto chodí do roboty a pracuje tak, ako sa zaviazal, pričom ani toto nevieme verifikovať, či to tak aj naozaj je. Ja osobne o tom stále dosť pochybujem. Inak to isté by som zaviedol aj s odstupným pre poslancov, všetkých primátorov a starostov, predsedov VÚC a politických nominantov v štátnych firmách. Z jednoduchým odôvodnením. Je to robota na dobu určitú a každý to vopred vie. Ak sa mu máli, alebo sa mu to nepozdáva, tak nech sa tam nechabre a nechá to robiť toho, kto je s tým uzrozumený. Totiž úplne elementárna úloha každého politika, zamestnanca plateného štátom musí byť automaticky šetrenie peňazí daňového poplatníka, ktorého je zamestnancom. Ak by toto pochopila väčšina národa, tak nikdy by ekonomické terminátori zo Súmračnej nemohli ani len pomyslieť na jedno parlamentné kreslo. A pravdepodobne aj niektorí z takzvaného pravicového tábora.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?