Reč je o figliarovi Fígteľovi. Normálna pecka medzi oči. Pestovaný imidž svätého kresťana, sladučké rečičky o morálke, zlodejoch, práve a etike. Niekedy som mal pocit, že mu kolo hlavy lietajú malí bacuľatí anjelici, vyspevujúci ľúbezné pesničky. A tu ho máme koťuhu jednu. Neodolal. Nezvládol to. Stranícky parazit bol pri zdroji, prideľoval byty, tak si milý figliar jeden uchmatol. Vlastne mu bol jeden taký maličký len čistou náhodou pridelený...
No ešte že bol v takej brutálnej sociálnej tiesni. Detičky nemali svoj vlastný bejvák. Chudáčisko. Veď z toho platu niekde okolo tristo - štyristo tisíc mesačne by to veru trvalo večnosť, naškemrať na skromný príbytok, ta ho len 150 metrov štvorcových mu stačilo. A v centre Bratislavy. Keď už ten dobrák od kosti, kresťan a ľudomil, spolupartajník a zároveň richtár Starého mesta bytíky rozdával svojim kompanierom ako Armáda spásy hot dogy bezďákom, nuž prečo by si ujo figliar jeden nezobral? Za 50 tisíc? Aj ja by som jeden bral. Ale to som netušil, že treba byť chudobný kádehák so žobráckym platom euroúradníka. Nič to, musím to „rozdýchať", bytík nebude.
Do prdele, že sa ja vždy zobudím až po funuse! Viete koľko peňazí by som ušetril štátu? Napríklad ma štve, že som „prespal" tendrík na logá jachtárových ministerstiev. Určite by som dokázal (s odretými ušami, ale predsa) tie logá vyrobiť aj za milión. Alebo emisie. Tiež mi ten biznis ušiel. Pritom by som ich bol kúpil aj za 5,90 eur za tonu. Štát by prerobil len jeden a pol miliardy a nie dve. Asi som vždy v nesprávnom čase na nesprávnom mieste...
Ale späť k našim vyvoleným „správcom a ochrancom" peňazí daňových poplatníkov. Ujo figliar zabodoval. Na jednej strane už má dcérenka kde bývať, na druhej strane socialista s Rolexkami na ruke, obdivovateľ diktátorov a eštebákov, bude kvikotať ako brav na zakáľačke, aká že to hyena ten náš ujo figliar. Ktovie, či ujo figliar hútal tak, že šak možno na to neprídu a ak áno, šak rieknem, že to bolo v súlade so zákonom... Jóó a ešte taká drobnosť. Ak by ste náhodou nevedeli, ujo figliar nám poskytol zdarma školenie v oblasti trhu nehnuteľnosí a dozvedeli sme sa, aké sú štandardné ceny bytov v Bratislave, presnejšie v centre. Ja chumaj som si dodnes myslel, že byt v Starom meste o rozlohe 150 metrov štvorcových stojí minimálne tak plus mínus sedem až osem miliónov, nuž a tu ho náš figliar vyhlási, že štandardná cena je 100 tisíc, ak sa poponáhľate s platbou len 50 tisíc. Lebo tak riekol, že ho kúpil za štandardnú cenu. A potom sa divíme, prečo my ostatní vždy len hubu utrieme, a figliarom patrí svet...
Ujo figliar, niečo tu neštimuje. Buď sme retardovaní my, alebo vy. Je však aj tretia možnosť, že vy ste veľký figliar a len si myslíte, že my ostatní sme retardovaní. Škoda. Len tak ďalej, boľševik si už hmká ódu na radosť, ako sa víťazoslávne vráti. Ale vaše deti aspoň budú mať kde bývať. My ostatní budeme trpezlivo čakať, kedy sa aj nám nejaký bytík ujde. Hoci mám takého tušáka, že asi umrieme bez bytíku. A počas čakania sa budeme spokojne dívať, ako nám raubíri súdruha docenta, ktorý sa víťazoslávne vráti k trónu ukradnú aj rozhrkanú stoličku, ktorá nám ako jediná zostane, ktorú štípnu na záver a nechajú nám iba päť metrový kúsok lasa a kandelábre na ulici... Tkaže som zvedavý, čo sa ešte dozvieme a čím ešte nabijete boľševikovi kanóny.... A nie len ujo figliar. Začínam mať pocit, že figliarov je stále viac a viac.
P.S: Mimochodom, aby som úplne nevyšiel z cviku, tak občas uverejňujem moje „diela" na www.boriskacani.blog.cz
Koho by to zaujímalo, je vítaný.